Vrútky | Investigativec.com

Tragédia na Spojenej škole vo Vrútkach nemá v histórii Slovenska obdobu.

Dokážeme sa poučiť? Bude odvolaná prokurátorka Jana Turanova?

Článok pre Vás pripravil nezávislý investigatívny novinár Stanislav Balko.

Ďakujem redaktorovi RTVS Ivanovi Bradovi za spoluprácu pri spracovaní témy do televíznej reportáže.

V Martine 02.11.2020

O tragédii na Vrútockej spojenej škole, kde sa dňa 11.6.2020 odohral útok bývalého žiaka Ivana (22r.) na zamestnancov a študentov sa písalo už veľa. Na tejto škole absolvoval základné školské vzdelanie.

Položme si otázku či mohol existovať dôvod z minulosti, pre ktorý sa s úmyslom útočiť rozbehol práve na svoju základnú školu. Podľa vyjadrenia psychológa sa mohol vrátiť na miesto svojej emočnej bolesti - nebolo to náhodné miesto. Výber miesta bol demonštráciou spojenou s odkazom aby bol vypočutý.

Z dôvodu závažnosti následkov tejto tragickej udalosti som sa rozhodol pátrať po možných dôvodoch tejto udalosti so zameraním na súvislosti z minulosti.

Primátor Zacharides neodpovedá

Zdroj: Internet

Zriaďovateľom školy je Mesto Vrútky, na čele ktorého je primátor Mgr. Branislav Zacharides, ktorý rovnako popieral existenciu problémov na škole. Ten nás vykázal z úradu s tým, že vo veci prebieha konanie a nebude odpovedať na otázky. Ďalšie žiadosti o rozhovor odmietol a požiadal redakciu o písomnú formu komunikácie. Na položené otázky od 16.10.2020 neodpovedal.

Pýtali sme sa, akým spôsobom overoval tvrdenia pani riaditeľky o neexistencii šikany a či svoje vyhlásenia oprel len o jej tvrdenia alebo vykonal kontrolu z pozície zriaďovateľa. Či aj dnes zotrváva na svojom názore a ak sa preukáže skutočnosť, že škola dlhodobo neriešila šikanu na škole. Či vyvodí osobnú zodpovednosť a zodpovednosť voči riaditeľke PaedDr. Erike Repkovej. Nevieme ani na základe akých kritérií ocenil učiteľov školy. Aj keď k dnešnému dňu ostali tieto otázky nezodpovedané, budeme trvať na ich zodpovedaní.

"Na škole žiadna šikana neexistuje"

".. Všetky podnety boli riešené bez zbytočného odkladu bez potreby ich opakovania resp. tie isté podnety týkajúce sa rovnakých skutkových okolností škola neriešila. Z uvedené je zrejmé, že na škole žiadna šikana neexistuje."

PaedDr. Erika Repková, riaditeľka školy

V prvom momente zazneli zarážajúce vyhlásenia riaditeľky spojenej školy PaedDr. Eriky Repkovej, ktorá zveličeným spôsobom poprela existenciu šikany na škole.

Existenciu šikany poprela tak dôrazne, že svojím postojom nepresvedčila, ba práve naopak naštartovala vlnu posmechu a svedectiev absolventov školy, ktorí jej tvrdenia vyvracajú.

Na incident si nespomína

Tvrdenia riaditeľky PaedDr. Eriky Repkovej boli vyvrátené nielen svedectvami absolventov školy, ale najmä lekárskou správou z 23.04.2009 z neurologického vyšetrenia, kde sa z dôvodu regresu uvádza približne:

Dieťa dnes cez druhú prestávku mu nedal pokoj spolužiak H. Peter, držal ho za ruky nemohol sa brániť pritom a mu potkol o nohu a bez obrannej reakcie padol hlavou keď sa mu chcel vyhnúť padol hlavou na betón. Keď padal menovaný chlapec mu držal ruky a silne si udrel hlavu v obl. orbity sin, kde sa zväčšuje hematóm výrazný s okolit edémom.

Riaditeľka tvrdí, že si na takýto incident vôbec nespomína, rovnako ako PhDr. Ingrid Ivaničová, riaditeľka Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Martine, ktorá v roku 2009 na škole mala pôsobiť ako externý školský psychológ. Selektívna pamäť možno súvisí s vyjadrením pani Ivaničovej, že s riaditeľkou Repkovou a ďalšími zamestnancami školy sú ako rodina, poznajú sa. K incidentu sa nechce vyjadriť ani učiteľka Renáta H.

Rodičia Ivana tvrdia, že ich riaditeľka odhovárala od uplatnenia regresu, oni však trvali na svojom. Regres mala preplatiť aj poisťovňa, vďaka čomu existuje lekársky záznam.

Rodičia Ivana robili všetko, čo bolo v ich silách a schopnostiach na rozdiel od špecialistov, ktorí konať mali a nekonali.

Hrdinovia z Vrútok! vs zranená učiteľka?

Potvrdilo sa podozrenie, ktoré sme prešetrovali - že môže existovať príčina z minulosti keďže Ivan útočil na učiteľku Renátu H., ktorej syn v r. 2009 mu cez prestávku v škole ublížil tak, že bol pozorovaný v nemocnici a následne niekoľko týždňov PN. Útočníka Peter H. potvrdil, že tento incident sa stal, považoval to však za hru. Nemusí ísť preto o náhodu, že jeho kroky pri útoku na škole viedli do triedy kde učila práve táto učiteľka. Tá mohla byť primárny cieľ útoku.

Týmto nechcem útočiť voči konkrétnej učiteľke Renáte a jej synovi Petrovi. Upozorňujem však na skutočnosť, že vedenie školy nekompromisne popiera existenciu takýchto šikanóznych udalostí na škole. Tento doklad spochybňuje vierohodnosť vedenia školy.

Právom nosí táto učiteľka ocenenie od primátora Vrútok aj napriek tomu, že podľa vyjadrení rodičov Ivana sa za tento incident nikdy neospravedlnila? Netušili že ich synovi ublížil syn pedagóga, škola to pred nimi úmyselne tajila. Tieto situácie postupne vytvárali jazvu za jazvou dieťaťa a oprávnene vytvárali pocit krivdy. Ďalej chceme zraňovať naše deti len preto, že sa nevedia adekvátne brániť?

Vyzývam kompetentné orgány, aby vykonali kontrolu v tejto konkrétnej udalosti, či bola vyvodená zodpovednosť. Peter H. tvrdil, že za tento incident mu bola znížená známka zo správania. Riaditeľka sa bráni ochranou osobných údajov a neodpovedá.

Smiech cez slzy

Uvedený príklad z roku 2009 nie je ojedinelý, v priebehu mesiacov práce sme zdokumentovali množstvo svedectiev absolventov, ktorí sa smejú z vyjadrenia riaditeľky PaedDr. Repkovej v súvislosti s popieraním šikany. Tvrdia, že vedenie školy vedelo o týchto incidentoch, nápravu však nevykonalo. Nechcelo si pokaziť "dobré" meno.

Ozvali sa študenti ktorí obdobné ponižujúce situácie zažívali roky pred Ivanom. Škola už vtedy nevyužila príležitosť na prijatie opatrení.

Gabika navštevovala spojenú školu, s Ivanom sa stretávala v družine. Videla ako ho ponižovali, občas sa aj bili, posmievali sa mu, pľuvali na neho.

Tatiana navštevovala spojenú školu. Potvrdzuje šikanovanie na škole. Ivan Č. nebol ojedinelý prípad. Riaditeľka o šikane vedela a nekonala. Za svojimi slovami si stojí, nechce zverejniť tvár kôli zamestnaniu.

Absolventka na škole bola dlhodobo šikanovaná fyzicky aj psychicky, bola nútená odísť.

Spomína si ako ju spolužiaci pred školou napadli a obliali studenou vodou, s plačom celá mokrá utekala domov. Incident nebol riešený napriek vedomosti pedagógov. Do školy sa bála chodiť, chodila tam v záchvatoch plaču. Riaditeľka nehovorí pravdu o šikane.

Saša si spomína, že keď školu navštevovala šikana tam bola a vie že tam šikana stále je. Je to hrozné ako sa deti k sebe správajú. Pani riaditeľka tvrdí, že na škole nie je šikana čo nie je pravda. Minimálne v našej triede boli dvojičky na ktorých sa páchala šikana. Zažívali bitky, posmešky, takmer stále. Boli zo sociálne slabšej rodiny.

Svedectvo Katarína Štefanidesová a Tibor V.

Tibor V.: "Som bývalý žiak čo si zažil podobné ako Ivan. Ja by som sa opýtal, ľudia kto je horší ten koho nazývajú psychopat či ten čo tých psychopatov vytvára nie len šikanou no aj postojom vedenia že zo šikanového spravia problémového ? Neospravedlňuje to čo Ivan spravil no čo predchádzalo pred tým ?"

"Takýmto situáciám nemôžeme zabrániť"

Výrok matovič blázni medzi nami žijú.PNG

Je pravdivé tvrdenie, že tejto hroznej situácii sa nedalo zabrániť? Podľa dôkladnej analýzy sa tragédii dalo predísť.

Čo sa udialo medzi tým, keď Ivan napriek svojmu hendikepu zažíval šťastné detstvo a dňom 11.06.2020? Vieme s pomocou dohľadu odborníkov diagnostikovať momenty zo správ psychológov a špeciálnych pedagógov a z hodnotenia žiaka kde bola príležitosť konať inak? Prečo hodnotiace správy žiaka neobsahujú ani náznak o jeho izolácii a šikane? Prečo pedagógovia nevnímali jeho vyčlenenie z kolektívu a uzatváranie sa? Tieto otázky sme nechali podrobne analyzovať znalcov a komisárku pre práva detí a mala by viesť k systémovým zmenám. Školský psychológ nepredstavuje dôveru u detí, deti ani nevedeli že takáto osoba na škole pôsobila a nevedeli na koho by sa obrátili.

Školský systém mal šancu vnímať zmenu správania sa dieťaťa, ale vedenie školy popieralo existenciu problému, preto premeškalo šancu na zabránenie tejto tragédii, ku ktorej zrejme nemalou mierou samo prispelo.

Kto by sa Ivana zastal v systéme úzkych prepojení priateľstiev riaditeľky, ktorá kryla útoky syna kamarátky učiteľky. Prečo to nevideli triedne učiteľky a následne školská psychologička?

Úrad komisára pre deti sme požiadali o vyjadrenie k podkladom za obdobie Ivanovej školskej dochádzky - či boli zabezpečené všetky odborné prístupy pre maloletého v zmysle jeho duševného zdravia. Z podkladových materiálov ohľadom hodnotenia žiaka, záverov z pedagogicko-psychologických vyšetrení maloletého vyplynuli viaceré otázky. Vyjadrenie komisárky nájdete tu.

Mgr. Jana Turanová má na rukách krv obetí?

Námestníčka okresného prokurátora v Martine, Mgr. Jana Turanová podala Okresnému súdu v Martine dňa 22.12.2019 o 10:00hod obžalobu na Ivana za prečin nebezpečného vyhrážania.

Ďalej navrhla v prípade právoplatného neskončenia veci trestným rozkazom, aby súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy

1) prečítať zápisnice o výsluchu poškodenej a poškodeného

2) oboznámiť sa s ostatnými listinnými dôkazmi a

3) rozhodnúť o veci doličnej (nože).

Prokurátorka svojím zlým postupom flagrantným spôsobom zanedbala svoje povinnosti, keď sa uspokojila s podaním obžaloby na obžalovaného Ivana bez riadneho vyšetrovania okolností a duševného stavu,

bez zistenia motívu a pohnútok konania obžalovaného,

bez zisťovania či konal pod vplyvom návykovej látky,

bez zisťovania jeho psychického stavu a príčetnosti,

bez zváženia ochranného opatrenia napríklad vo forme ochranného liečenia §73 TZ,

bez zváženia §40, 1. d)

Podľa trestného poriadku má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Ochranné opatrenie je ujma na osobnej slobode, ktorú môže uložiť len súd v záujme ochrany spoločnosti. Svojím dohľadom sa prokurátorka minula účelu trestného konania.

Týmto hrubým zanedbaním svojich základných povinností prokurátora spôsobila následok straty životov a traumy obetí, pričom tomuto mohla zabrániť ak by si plnila riadne svoje základné povinnosti svedomite a chránila verejný záujem.

Preto týmto verejne vyzývam aby sa prokurátorka vzdala svojej funkcie prokurátora podľa § 16 zákona o prokurátoroch číslo 154/2001 Z. z. Prokurátor zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú spôsobil zavinením porušením svojej povinnosti pri výkone funkcie, tiež zodpovedá za škodu spôsobenú jeho rozhodnutím alebo zlým úradným postupom.

V každej profesii je vyvodzovaná zodpovednosť za pochybenia. Odvolá niekto prokurátorku Turanovú?

Prokurátorka neplnila povinnosti, ale zákonne!

Prokurátorka nenavrhla žiadne ochranné opatrenie aby chránila spoločnosť napriek skutočnosti, že Ivan spáchal zjavne čin, ktorý síce napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, ale bol vo svojej podstate úplne iracionálny a vo veci motívu a vnútornej pohnútky konania páchateľa nezmyselný.

Pokiaľ nebol objasnený motív iracionálneho činu vyhrážania sa smrťou, nebol dostatočne zistený ani záver, či sa môže takéto nevysvetliteľné správanie obvineného opakovať.

Vykonaná kontrola správnosti postupu nadriadenou prokuratúrou dospela k záveru, že prokurátorka postupovala zákonne. Takéto zistenie je úplne zbytočné, lebo neodpovedá na otázku, či prokurátorka postupovala dôsledne, nakoľko nie len že mala šancu zasiahnuť ale ako štátny orgán mala povinnosť zasiahnuť.

Jej konaním sa úplne minula zmyslu podstaty trestného stíhania.

Jej dozor spočíval v CTRL C a CTRL V.

Poškodená pani Emília, ktorej sa Ivan na železničnej stanici Vrútky vyhrážal smrťou očakávala, že mu nariadia psychiatrickú liečbu.

Keď sa od nás dozvedela, že tomu tak nebolo, že Ivan bol odsúdený a prepustený bez iných opatrení ostala zhrozená. Nesúhlasí s postupom polície.

Odsúdený bez skúmania duševného stavu bez dohľadu a pomoci

Konanie pred Okresným súdom v Martine prebehlo bez komplikácii, tak rýchlo ako super rýchle vyšetrovanie. Nebolo treba advokáta, páchateľ sa nebránil. Možno sa ku skutku submisívne priznal. Skvelá štatistika, žiadne prieťahy. Ak sa priznal, možno ho sudca ani nevidel, možno stačil len asistent alebo vyšší súdny úradník. Bola nedeľa dva dni pred štedrým dňom.

Všetko bolo dokonalé, kým zodpovední nezistili, že práve oni mali povinnosť zasiahnuť a vďaka ich nedbanlivosti sa udiala obrovská tragédia, ktorej mali zamedziť.

Okresný súd v Martine od 10.7.2020 dodnes neodpovedal rodičom odsúdeného Ivana na žiadosť o nahliadnutie do spisu ich zosnulého syna, ktoré riadne odôvodnili v zmysle trestného poriadku pre uplatnenie ich práv ako rodičov, ktorí sa snažia zistiť čo sa stalo a kontrolovať zákonnosť a správnosť postupu orgánov, nakoľko sa domnievajú, že mali ich synovi pomôcť a nariadiť odborný dohľad prípadne liečenie.

Okresný súd takmer štyri mesiace zavádza rodičov. Už teraz je zjavné že polícia, prokuratúra a možno aj súd nepostupovali správne a dôsledne, je preto pochopiteľná ich snaha neumožniť rodičom kontrolovať ich postup.

Dodnes nebolo umožnené rodičom Ivana zistiť, čo presne sa stalo z dôvodu obštrukcií Okresného súdu Martin.

Kto je poškodený?

Z pohľadu práva na rovnakej strane stojí tak pozostalá rodina útočníka Ivana Č. ako pozostalá rodina pána Budza a ďalšie obete vo forme zranení, psychickej traumy a stresu.

Všetky tieto osoby stoja spoločne na strane poškodených voči štátu za zlý a nedbanlivý postup pri výkone ich činnosti polície, prokuratúry a súdu.

Pokiaľ by dozorujúci prokurátor konal dôsledne tak ako mu ukladá zákon, nebol by nastal škodlivý následok vo forme útoku a Ivan mohol dostať odbornú pomoc.

Týmto neospravedlňujem skutok. ktorý Ivan spáchal. Po dôslednej analýze som však došiel k záverom, že konkrétne osoby sú zodpovedné za túto tragédiu, ktorej sa dalo predísť.

Vyjadrujem úprimnú sústrasť ako Ivanovej rodine, tak rodine aj skvelého učiteľa pána Budza a tiež každému, koho sa táto smutná udalosť dotkla.

Výzva študentom a absolventom Spojenej školy, a ich rodičom. Nebojte sa hovoriť o Vaších zážitkoch na spojenej škole. Píšte na press.balko@gmail.com

Aký je odkaz spoločnosti?

Všetci si želáme, aby škola bola bezpečným miestom pre naše deti v každom veku a bez ohľadu na ich fyzické a psychické danosti. Aby sa predstavy mohli stať skutočnosťou, je potrebný individuálny prístup ku každému a zvlášť k integrovanému žiakovi. Integrácia je veľmi zložitý proces, vyžadujúci si dostatok pedagógov a času na prípravu kolektívu žiakov, kam dieťa integrujeme. Len prijatý žiak sa cíti bezpečne a môže byť autentický a spokojne sa učiť a osobnostne rozvíjať. Vďaka tomu má možnosť prejaviť to, čo v ňom je.

Z Ivanovho prípadu sme povinní si zobrať ponaučenie, že neprijatý žiak je schopný zúfalého výkriku na zastavenie osobných krívd.

Spokojný žiak nezabíja.